Dnešné nadšenkyne detvianskej gymnastiky, inakšie sa asi nazvať ani nedajú, to mali ťažké, keď ako osemnásť, či dvadsaťročné ostali bez trénerských legiend československej ženskej gymnastiky, potom ako umreli manželia Vierka a Ján Žifčákovci. 

V tom období došlo aj k rozpadu spoločného štátu a tak detvianska gymnastika spadla z vysokého piedestálu totálne na kolená. Nedokázali to zvrátiť ani Ukrajinci, manželia Gavriščukovci, ktorí trénovali gymnastky od roku 1994 až do roku 2005, kedy odišli pre nedostatok finančných prostriedkov a obrovskú energetickú zadĺženosť klubu.

   V roku 2006 sa klub začína stabilizovať v ekonomickej oblasti vďaka mestu Detva a tiež v oblasti personálnej. Vytvára sa nové vedenie s omladeným kolektívom, ktorý za každú cenu chce nadviazať na slávne tradície klubu.

   Konečne rok 2009 začína byť prelomový a žiačky, juniorky a aj seniorky prinášajú zo súťaží tie najlepšie ocenenia. Najvýraznejší úspech dosiahla na Majstrovstvách sveta v Tokiu v roku 2011 Majka Homolová, keď sa kvalifikovala na predolympijské hry 2012. Na nich sa Majka v tomto roku kvalifikovala a postúpila z 23. miesta na Olympijské hry 2012.

   Po tomto úspechu začala tvrdá príprava na olympiádu, no aj tu platí to staré heslo "bez peňez, nikam nelez!" A baby si začali míňať kredity z mobilov a už sa zdalo, že všetci na nich zabudli. No ale, kto vždy pomáhal a bude pomáhať ženám?  Pán Peter Krnáč z Hriňovej, sponzor gymnastiek v Detve a zároveň otec jednej z nich vybavil niečo nie bežné.

Poprosil pána Vladimíra Mečiara, ktorý bol 15. 2. 2012 na návšteve v hriňovskom Domove dôchodcov a sociálnych služieb, či by sa nezastavil na chvíľu v gymnastickej telocvični v Detve. Predtým doobeda sa ešte s funkcionárkami gymnastiek stretol v Banskej Bystrici europoslanec pán Sergej Kozlík.

Pán Mečiar sľub dodržal a niečo po tretej hodine popoludní zavítal medzi gymnastky v Detve. V úvode návštevy sa mu v prostných predstavila osobne Majka Homolová a svojim výkonom len potvrdila, že na olympiádu patrí.

   Veľmi sympatické bolo, že všetko sa točilo len okolo športu, spomínalo sa na zašlú slávu detvianskeho športu, žiačky predvádzali čo ktorá dokáže, stále sa niekto s niekým fotil.

Pán Mečiar nezaprel v sebe bývalého športovca a pred odchodom sľúbil, že pomôže s prípravou olympioničky a že pomôže aj celému klubu. A stalo sa, že chlapi nielen sľúbili, ale hneď aj prispeli nemalou sumou pre Klub športovej gymnastiky v Detve.

   Vďaka Vám pán Mečiar, vďaka pán Kozlík, tie dievčatá si to zaslúžili a s väčšou chuťou budú denne odierať žinenky telocvične častokrát v chlade a naboso, presne tak, ako sa s Vami vyfotili.